Štátny komorný orchester Žilina, Timur Sergeyenia, Misha Katz

1. 3. 2024

Žilina, Dom umenia Fatra,

Štátny komorný orchester Žilina,

Timur Sergeyenia,

Misha Katz

Mozart – Grieg – Mendelssohn Bartholdy

Pokiaľ ide o interpretov objavujúcich sa v programoch koncertov, prevládajú dve základné kategórie: debutujúce objavy a umelci, ktorí sa na pódiá vracajú v „rondovom princípe“. Dôvody, samozrejme, netreba vysvetľovať. Obe kategórie spolu tesne súvisia a optimálne je, ak spolu splynú...

V r. 2008 sa pred ŠKO Žilina objavil rodák z Ruska žijúci vo Francúzsku, dirigent Misha Katz. Pri vtedajšom debute okamžite zapôsobil, publikum bolo očarené. Nielen presvedčivou kreáciou, ale aj pridanou „vizuálnou“ hodnotou s efektnou pódiovou gestikou, mimikou… Takým bol aj ostal „klasik“ a obľúbenec Žilinčanov, hudobník aj mág v jednom…

Ako plus k počtu jeho zväčša kvalitných kreácií patrí aj sympatická, už viackrát spomínaná „altruistická“ črta, jeho ochota priviesť aj elitných európskych sólistov, s ktorými permanentne spolupracuje. A tak sála Domu umenia Fatra znova aplaudovala okrem dirigenta aj jednému z takýchto sólistov, klavírnemu titanovi menom Timur Sergeyenia.

Dirigent koncipuje svoje programy uvážlivo, neexperimentuje, prichádza vždy s naštudovanými opusmi, s ktorými dokáže synchrónne dýchať, prežívať ich a – presvedčiť. Tentokrát tomu tak bolo v Predohre k Mozartovej Čarovnej flaute, v ktorej ťažiskovo s citom psychológa stavil na tvarovanie oblúka, jeho dynamické parametre, melodickú plavnosť. Osobitne impozantne splynul s obsahom 3. symfónie „Škótskej“ F. Mendelssohna Bartholdyho.

Jej exteriér s pitoresknou koloristikou je ten pravý substrát, z ktorého môže dirigent odvíjať a fantazijne budovať svoje obrazy. Katz je muzikálny, niekedy aj nepredvídateľný, no vždy dokáže svoju výpoveď zdôvodniť a strhnúť presvedčivým rezultátom. Škótska symfónia patrí evidentne do jeho favorizovanej symfonickej zóny, a preto ju s rozvahou, no sugestívne vychutnával – každý tón, každú frázu…

K azda najzáslužnejším žilinským prezentačným počinom dirigenta patrí jeho upozornenie na výnimočného klaviristu Timura Sergeyeniu. Rodák z Minska od svojich „zázračných“ (veľmi raných) začiatkov stihol v oblasti umenia neuveriteľne veľa: od sólistickej aktivity cez tradičné aj netradičné pedagogické pôsobenie, angažovanie sa v oblasti komorných ansámblov, organizovanie množstva hudobných projektov až po mimohudobné (filmové) exkurzy. Pre klaviristu je však najpodstatnejší jeho „osobný“ hudobný vesmír. Od r. 2009, keď v Žiline debutoval, sme ho zažili vo fascinujúcich sólových partoch koncertantných opusov Rachmaninova, Čajkovského, Gershwina, Beethovena...

Tentoraz prišiel s Griegovym Koncertom a mol a – rovnako ako pri minulých vystúpeniach –, fascinoval. Vrstvenie superlatívov môže znieť ako klišé. U Sergeyeniu zvykne kritika najviac vyzdvihovať jeho „techniku“, čo je však široký, ak nie vágny pojem. To, čím vládne a z čoho pochádza klaviristovo umenie, tkvie oveľa hlbšie. Akoby sám klasifikoval konšteláciu hodnôt v hierarchii vlastnej interpretácie. Jeho prístup a prejav sú skrz-naskrz koncentrované, komplexné. Vo výraze cítime čosi ako múzickú archetypálnosť, v ktorej je dávka (slovanského) pátosu, rovnako univerzálny nadhľad, bravúra, zároveň aj pokora. Ak chcem porátať kvalitné (podčiarkujem!) interpretácie tohto koncertantného hitu, ktoré som v živote zažila, pripustím desiatky… Po tomto stvárnení Griega sa mi však nežiadalo hlučne aplaudovať. Skôr sa mlčky skloniť a – v tichu nechať hudbu doznievať ad infinitum…