Hudobný život

Štátny komorný orchester Žilina, Timur Sergeyenia, Misha Katz

Lýdia Dohnalová
Lýdia Dohnalová
20. marec 2024
Hudobný život
Timur Sergeyenia

1. 3. 2024

Žilina, Dom umenia Fatra,

Štátny komorný orchester Žilina,

Timur Sergeyenia,

Misha Katz

Mozart – Grieg – Mendelssohn Bartholdy


Pokiaľ ide o interpretov objavujúcich sa v programoch koncertov, prevládajú dve základné kategórie: debutujúce objavy a umelci, ktorí sa na pódiá vracajú v „rondovom princípe“. Dôvody, samozrejme, netreba vysvetľovať. Obe kategórie spolu tesne súvisia a optimálne je, ak spolu splynú...


V r. 2008 sa pred ŠKO Žilina objavil rodák z Ruska žijúci vo Francúzsku, dirigent Misha Katz. Pri vtedajšom debute okamžite zapôsobil, publikum bolo očarené. Nielen presvedčivou kreáciou, ale aj pridanou „vizuálnou“ hodnotou s efektnou pódiovou gestikou, mimikou… Takým bol aj ostal „klasik“ a obľúbenec Žilinčanov, hudobník aj mág v jednom…


Ako plus k počtu jeho zväčša kvalitných kreácií patrí aj sympatická, už viackrát spomínaná „altruistická“ črta, jeho ochota priviesť aj elitných európskych sólistov, s ktorými permanentne spolupracuje. A tak sála Domu umenia Fatra znova aplaudovala okrem dirigenta aj jednému z takýchto sólistov, klavírnemu titanovi menom Timur Sergeyenia.


Dirigent koncipuje svoje programy uvážlivo, neexperimentuje, prichádza vždy s naštudovanými opusmi, s ktorými dokáže synchrónne dýchať, prežívať ich a – presvedčiť. Tentokrát tomu tak bolo v Predohre k Mozartovej Čarovnej flaute, v ktorej ťažiskovo s citom psychológa stavil na tvarovanie oblúka, jeho dynamické parametre, melodickú plavnosť. Osobitne impozantne splynul s obsahom 3. symfónie „Škótskej“ F. Mendelssohna Bartholdyho.


Jej exteriér s pitoresknou koloristikou je ten pravý substrát, z ktorého môže dirigent odvíjať a fantazijne budovať svoje obrazy. Katz je muzikálny, niekedy aj nepredvídateľný, no vždy dokáže svoju výpoveď zdôvodniť a strhnúť presvedčivým rezultátom. Škótska symfónia patrí evidentne do jeho favorizovanej symfonickej zóny, a preto ju s rozvahou, no sugestívne vychutnával – každý tón, každú frázu…


K azda najzáslužnejším žilinským prezentačným počinom dirigenta patrí jeho upozornenie na výnimočného klaviristu Timura Sergeyeniu. Rodák z Minska od svojich „zázračných“ (veľmi raných) začiatkov stihol v oblasti umenia neuveriteľne veľa: od sólistickej aktivity cez tradičné aj netradičné pedagogické pôsobenie, angažovanie sa v oblasti komorných ansámblov, organizovanie množstva hudobných projektov až po mimohudobné (filmové) exkurzy. Pre klaviristu je však najpodstatnejší jeho „osobný“ hudobný vesmír. Od r. 2009, keď v Žiline debutoval, sme ho zažili vo fascinujúcich sólových partoch koncertantných opusov Rachmaninova, Čajkovského, Gershwina, Beethovena...


Tentoraz prišiel s Griegovym Koncertom a mol a – rovnako ako pri minulých vystúpeniach –, fascinoval. Vrstvenie superlatívov môže znieť ako klišé. U Sergeyeniu zvykne kritika najviac vyzdvihovať jeho „techniku“, čo je však široký, ak nie vágny pojem. To, čím vládne a z čoho pochádza klaviristovo umenie, tkvie oveľa hlbšie. Akoby sám klasifikoval konšteláciu hodnôt v hierarchii vlastnej interpretácie. Jeho prístup a prejav sú skrz-naskrz koncentrované, komplexné. Vo výraze cítime čosi ako múzickú archetypálnosť, v ktorej je dávka (slovanského) pátosu, rovnako univerzálny nadhľad, bravúra, zároveň aj pokora. Ak chcem porátať kvalitné (podčiarkujem!) interpretácie tohto koncertantného hitu, ktoré som v živote zažila, pripustím desiatky… Po tomto stvárnení Griega sa mi však nežiadalo hlučne aplaudovať. Skôr sa mlčky skloniť a – v tichu nechať hudbu doznievať ad infinitum…