Hudobný život

ORGAN PLUS

Jozef Horvát
Jozef Horvát
3. august 2023
Hudobný život
Foto: archív autora

Na prelome júna a júla sa v Ružomberku uskutočnil tretí ročník medzinárodného organového festivalu ORGAN PLUS. Program tentokrát pozostával z troch koncertov, ktoré sa konali počas nedeľných večerov v jezuitskom kostole Povýšenia Svätého kríža. Špecifikom festivalu je snaha ponúknuť poslucháčom okrem sólového organového zvuku aj farebne zaujímavé spojenia s inými nástrojmi.


Otvárací koncert (25. 6.) patril domácim umelcom z Katedry hudby Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku – sopranistke Miriam Žiarnej, huslistovi Rastislavovi Adamkovi a organistke Zuzane Zahradníkovej. Kultivovaný výraz sopranistky a precízna nástrojová interpretácia oboch interpretov boli stabilnými charakteristikami večera. Počas koncertu zaznela aj premiéra kompozície (v Ružomberku žijúceho) skladateľa Petra Machajdíka Ave Verum či Žalm 18 Vrúcne ťa milujem, Hospodine od Víťazoslava Kubičku. Za najsilnejší moment koncertu považujem práve menované kompozície, v ktorých sa trojici interpretov podarilo mimoriadne presvedčivo, sugestívne a pritom s ľahkosťou dosiahnuť emotívny výraz.

Na druhom koncerte (2. 7.) sa predstavil umelecký riaditeľ a hlavný organizátor festivalu David di Fiore spolu s Matúšom Kucbelom, ktorý pôsobí ako organista v Španej Doline. Dvojica predstavila spoločný program, v ktorom Kucbel hrou na rozmanitých perkusiách sprevádzal di Fioreho organovú interpretáciu. Okrem tejto populárnej a rytmickej kombinácie sa obaja predstavili aj ako sóloví hráči.

Kucbel na pozitíve v kostolnej lodi predstavil najmä hudbu starších skladateľov (Seger, Paus, Zipoli a ďalší). Di Fiore na veľkom organe sa sústredil skôr na novšie diela (Fesse, Shearing), ale ponúkol aj Air J. S. Bachas vlastnými melodickými ornamentmi. Vyvrcholením koncertu však boli dve časti z monumentálnej kompozície Petra Ebena Jób, ktorú virtuóz plánuje nahrať aj na CD. David di Fiore už roky ukazuje, že medzi jeho prednosti patrí svedomitý prístup k partitúre, zvukovo inovatívna registrácia a cit pre dramaturgiu. Tentokrát ma však ako poslucháča oslovila jeho dokonale vyvážená artikulácia barokovej hudby, umocnená citlivou prácou s akustikou priestoru.

Na záverečnom koncerte festivalu (9. 7.) vystúpili umelkyne z Českej republiky – Hana Bartošová na organe a Hana Hána na flaute. Jedno z farebne najprirodzenejších spojení nástrojov napokon ponúklo aj prekvapivé momenty, najmä v skladbách, kde sa flauta pohybovala vo vyšších oktávach. Éterickosť a okrúhly zvuk priečnej flauty sa Hánovej podarilo demonštrovať najmä v kompozíciách súčasných autorov (Trapp, Held), no precízne interpretované boli aj klasické diela flautovej literatúry (Bach, Marcello).

Ružomberok sa vďaka nadšencom postupne etabluje na (koncertnej) organovej mape Slovenska. Festival, ktorý ponúka nepochybne kvalitných interpretov, by si však zaslúžil početnejšie auditórium, formované pestrejšími možnosťami a stabilnejším kultúrno-spoločenským prostredím. A k tomu je v meste pod Čebraťom ešte veľmi dlhá cesta.
Index2 Index2