Konvergencie: Mozart – Mustonen Záverečný koncert
25. 2. 2024
Bratislava, Átrium SNG
Konvergencie: Mozart – Mustonen
Záverečný koncert
Nedeľný večer na Konvergenciách ponúkol širší priestor hráčom na dychových nástrojoch. Flautové i hobojové kvarteto z Mozartovej dielne v jeden večer, to sa na našich pódiách až tak často nestáva. Dva brilantné sólové výkony priniesli nesmierny pôžitok.
Ľahká salónna hudba alebo Flautové kvarteto č. 1 D dur KV 285, v ktorom excelovala sólistka Ivica Gábrišová, bolo úvodom záverečného koncertu festivalu. Jej mäkký, žiarivý tón sa niesol ponad kolegov Toma Norrisa (husle), Martina Rumana (viola) a Jozefa Luptáka (violončelo). Napriek tomu, že hráči odohrali cez týždeň niekoľko koncertov s ďalším mozartovským repertoárom, dokázali nájsť aj tu tvorivú energiu a premietli ju do povznášajúcich dialógov s flautou. Strednú časť Adagio v pizzicate sláčikov dopĺňala flauta sťa pozlátka. Pozastavenia a jemná zádumčivosť melódie vytvárali príjemný kontrast k úvodnému Allegru i záverečnému Rondu.
Hobojové kvarteto F dur KV 370 malo rovnaký formový pôdorys, no hobojový part bol samostatnejší a aj sláčikové party dali hráčom tiež zabrať o čosi viac. Na poste violončelistu sa s riaditeľom festivalu vystriedal Andrej Gál, sóla sa zručne a virtuózne chopila maďarská hobojistka Nóra Salvi. Nádherný, spevný tón a absolútne technické dispozície jej dovoľovali voľne tvarovať sólový part. Premyslené agogické zmeny, vystavanie dialógov s ponechaním dominancie hoboju, skrátka kompatibilita hráčov, ktorú bolo radosť počuť.
Predelom medzi Mozartovou hudbou bol, podobne ako predchádzajúci večer, Olli Mustonen. Jeho šesťčasťová Suita pre klavír v sebe spájala Mozartove i vlastné autorské kreácie. Trošku barokový nádych, vytvorený kontrapunktickým vedením hlasov, bol vhodným kontrastom k doposiaľ homofonickejšiemu priebehu. Technická zručnosť Mustonena ako klaviristu sa prejavila najmä vo zvýrazňovaní hlavných melódií naprieč hlasmi: pozastavenia, dynamické kontrasty, spleť línií, z ktorých sa do popredia dostalo len to potrebné.
Festival uzavrelo Kvinteto Es dur pre klavír a dychové nástroje KV 452, v ktorom sa za klavír posadila Jordana Palovičová. Jej tón bol voči Mustonenovi jemnejší, s hudobným materiálom pracovala v duchu klasicistickej estetiky. Dielo nesie viacero čŕt koncertantnej formy. Klaviristka sa mohla odvážnejšie zhostiť svojho partu vďaka chápavej podpore hráčov na dychových nástrojoch, ktorí ju sprevádzali s rešpektom. Nezabudli sa však sólisticky ukázať v momentoch, keď to bolo možné. Okrem spomenutej hobojistky sa predstavil aj tvárny Branislav Dugovič (klarinet), bezchybný mladý český talent Jan Vobořil (lesný roh) a spoľahlivý Peter Kajan (fagot). Spoločný výkon by sa dal opäť zhrnúť do slova „kompaktnosť“.
Treba oceniť, že vďaka festivalu sa v Bratislave predstavilo viacero vynikajúcich zahraničných umelcov. Uvidí sa, či ich výkony zaujali a či do hlavného mesta pricestujú, možno aj mimo kontextu Konvergencií, opäť.