Konvergencie Mozart - Mustonen: Bastien a Bastienka
25. 2. 2024
Bratislava, Átrium SNG
Konvergencie, Mozart – Mustonen
Bastien a Bastienka
Kultúra má v našej krajine náročné postavenie, a preto je vždy potešujúce vidieť, že festivaly myslia aj na najmenších divákov a nie je im ľahostajná výchova budúcich poslucháčov a návštevníkov koncertov. Nie je to inak ani v prípade jarných Konvergencií, ktoré v doobedie svojho záverečného dňa ponúkli hudobné predstavenie pre deti.
Dramaturgická voľba padla na singspiel Bastien a Bastienka od Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý patrí do raného obdobia skladateľovej tvorby – dielo skomponoval v r. 1768 ako dvanásťročný. Napriek tomu sa spevohra vyznačuje vyspelou stavbou vokálnych línií. Vyžaruje z nej vo veľkej miere radosť, hravosť a detská naivita. V rámci edukačného zámeru v podobe „výchovného koncertu“ dielo zaznelo v podaní občianskeho združenia Harmonia Seraphica v slovenskom preklade a so slovenskými hovorenými textami, čo malo umožniť ľahšie porozumenie deja. Z tohto dôvodu tvorcovia projektu zaradili do diela aj jednu hereckú postavu, ktorá mala priblížiť základné fakty z Mozartovho života, dej singspielu a vtipným personifikovaním predstaviť osobnosť Mozarta. Tejto úlohy sa zhostil Filip Koiš, ktorý svojím zjavom a energiou pripomínal mladistvého, neposedného Mozarta. Jeho herecký prejav bol kultivovaný, práca s hlasom však v niektorých prípadoch bola forsírovaná, k čomu ho mohla prinútiť zradná akustika átria Slovenskej národnej galérie.
Napriek komornému formátu hudobné divadlo pre deti obsahovalo viaceré aspekty scénického diela – kostýmy, rekvizity aj scénu v podobe prenosného plátna. Rekvizity sa využívali najmä na podčiarknutie deja (vreckovka pre smútiacu Bastienku, kvety pre flirtujúceho Bastiena...) alebo na poukázanie komického charakteru diela (hračkársky kôň, na ktorom Bastien pricválal, či čarodejnícka výbava dedinského mudrca Colasa...).
Zaľúbená dvojica hlavných postáv Bastien a Bastienka bola interpretovaná dvomi mladými spevákmi Andrejom Vancelom a Dominikou Mičíkovou. Vancelov Bastien vynikal hereckým poňatím, jeho spevácky prejav však postrádal väčšie dynamické odtiene, ktoré sa v rámci dialógu s orchestrom ponúkali. Dominika Mičíková ako Bastienka pristúpila k interpretácii Mozartovej hudby s porozumením a akceptovaním štýlových zásad, čo umocnil aj jej celkový javiskový prejav. Jej hlas však v niektorých vysokých polohách pôsobil mohutne a nepokojne, čo nie vždy korešpondovalo s naivitou a charakterom jej postavy. Exaktnosť výslovnosti a herecká suverenita nechýbali tretej postave (Colas), ktorú interpretoval umelecky skúsený Jaroslav Pehal. Štýlovosť predstavenia podčiarkol súbor Il Cuore Barocco, ktorý dodal dielu autentickosť v podobe hry na replikách dobových nástrojov a pôvodného ladenia pod dirigentským vedením Daniela Simandla.
Napriek nekomornému priestoru, v ktorom mali jemné detaily hudobnej štruktúry tendenciu zanikať, inštrumentálna zložka predstavenia zaujala premyslenou prácou s dynamikou a frázami. Mozart a jeho singspiel dokázali prilákať a zaplniť celý priestor átria, kde sme medzi divákmi mohli vidieť široké vekové spektrum od dvojročných detí po starých rodičov. Práve diváci boli najúprimnejšími recenzentmi, najväčším zadosťučinením pre tvorcov predstavenia bol ich záverečný potlesk.