Dvořák The Complete Piano Trios
Génia českého „klasicizujúceho romantizmu“ Antonína Dvořáka poznáme predovšetkým ako autora monumentálnych oratórií, symfónií či opery Rusalka, prípadne piesní, no jeho komorná tvorba (s výnimkou Amerického kvarteta) je trochu v úzadí. Priznám sa, ani ja som pred prípravou tejto recenzie nepočul Dvořákove štyri Klavírne triá (s výnimkou Dumiek) a ich postupné spoznávanie sa stalo objavným dobrodružstvom.
Vznikli v rozpätí rokov 1875–1891 a už v prípade Klavírneho tria č. 1 B dur op. 21 možno hovoriť o zrelom, vyhranenom autorskom štýle s parádnou melodickou invenciou. Výrazový svet prvého tria je pomerne bezproblémový, architektonika dokonale vybrúsená a bezuzdná nespútanosť poslednej časti impozantná. Tiež nemenej roztúžené a zádumčivé druhé Trio g mol op. 26 je zaujímavé neprekonateľnou tematickou koncentrovanosťou a ekonomickosťou – spôsob, akým autor pomalú časť Largo rozvinie z jedinej témy je naozaj úchvatný. Mnohé štýlové postupy silne odkazujú na Brahmsov vplyv. Avšak najveľkolepejšie a najzávažnejšie je nepochybne Klavírne trio č. 3 f mol op. 65 z r. 1883. Má najvybrúsenejšie témy a najkomplexnejšie štruktúry, je vzdialené ľudovým vplyvom, ale o to viac prezrádza bolestné osudové zápasy. Zvlášť pozoruhodná je robustná kóda Finale. Allegro con brio, ktorá zaberá viac než 20 percent z celkovej dĺžky časti.
Všetky tri „klasické“ triá rešpektujú tradičnú štvorčasťovú cyklickú sonátovú štruktúru; triá B dur a g mol uvádzajú pomalú časť na druhom mieste a Scherzo na treťom, kým v triu f mol je to naopak.
K druhu klavírneho tria priraďujeme aj známejší cyklus Dumky – melancholické epické balady ukrajinského pôvodu chápal Dvořák ako pomalé elegické meditácie v trojdielnej piesňovej forme, kde do stredného dielu umiestnil roztopašne temperamentné, rýchle, ostro kontrastné pasáže pseudofolklórneho rázu. V cykle Dumky nachádzame šesť takýchto útvarov, relatívne stručných a úderných, ktoré sa vymykajú predstavám o tradičných, sonátovo determinovaných komorných cykloch.
Interpretácie kompletu klavírnych trií sa zhostili izraelský klavirista ruského pôvodu Boris Giltburg a manželský pár Jarůškovcov: huslistka Veronika a violončelista Peter, ktorí sú aj členmi úspešného, vynikajúceho sláčikového kvarteta Pavel Haas Quartet. Prednesové stvárnenie na nahrávke znesie akékoľvek množstvo superlatívov.
Samozrejmosťou je úcta k hudobnému textu a dôkladná precíznosť v cizelovaní mikroštruktúry, ale rovnako aj presvedčivý nadhľad, akýsi zaokrúhlený celok. Hudobníci vynikajúco podčiarkujú náladové a tempové kontrasty (nielen) v Dumkách, ich dynamika je kultivovaná, zvukovosť ušľachtilá, o dokonalosti intonácie ani nehovoriac. Najviac na ich uchopení hudobného materiálu fascinuje hlboká esenciálnosť, smerovanie k podstate výrazu a potrebná zdržanlivosť na priliehavých miestach, alebo, naopak, ostrá temperamentná nespútanosť. Sú to skrátka prvotriedni dvořákovskí špecialisti a sledovanie ich plnokrvného muzikantského prejavu uspokojí azda každého náročného fajnšmekra.
K nahrávke patrí aj anglicko-francúzsko-nemecko-český booklet prinášajúci základné informácie o dielach aj interpretoch v uspokojivom rozsahu.