Bratislava, Reduta, Symfonický orchester VŠMU, Spevácky zbor VŠMU
20. 3. 2024
Bratislava, Reduta
Symfonický orchester VŠMU,
Spevácky zbor VŠMU,
Martin Pavlík, Angelina Kydora,
Kristina Borbat, Ken-Wassim Ubukata,
Ladislav Kaprinay, Marián Lejava
Adès – Poulenc – Sibelius – Brahms – Fauré
Účinkovanie študentov a študentiek VŠMU na pôde Slovenskej filharmónie vždy priláka široké publikum späté s akademickým prostredím i mladými umelcami. Inak to nebolo ani v prípade tohtoročného koncertu Symfonického orchestra VŠMU v už tradične naplnenej Redute.
Nápaditá dramaturgia, kombinujúca súčasnú hudbu s dielami klasického repertoáru, sľubovala neobyčajný umelecký zážitok a naznačila potenciál telesa i sólistov. Na profesionálne pódium sa postavili pod vedením charizmatického dirigenta, skladateľa a pedagóga VŠMU Mariána Lejavu.
Koncert otvorila skladba súčasného britského skladateľa Thomasa Adèsa s názvom Dawn (2020). Adèsova hudba napriek renomé autora zaznieva u nás len zriedka, jej zaradenie do programu študentského koncertu bolo dôkazom progresívneho dramaturgického prístupu. Pomaly sa stupňujúca zvuková vlna, evokujúca impresiu východu slnka, nastolila atmosféru príjemného napätia a zároveň podnietila sústredené vnímanie postupne sa vynárajúcich nástrojových farieb. Hráčov sekcií dychových nástrojov, stojacich pred pódiom, dirigoval Ken-Wassim Ubukata, ktorý popri štúdiu dirigovania na VŠMU pôsobí aj ako zástupca vedúceho skupiny violončiel v Slovenskej filharmónii. Takéto rozostavenie orchestra malo zabezpečiť prúdenie zvuku zo všetkých strán, no jeho vyváženosť výrazne narušili plechové dychové nástroje. Hoci ich decentnej a intonačne precíznej hre nemožno nič vytknúť, poslucháči sediaci v tesnej blízkosti nemali šancu počuť vývoj skladby komplexne. Odhliadnuc od tohto nedomysleného akustického aspektu interpretácie možno len vyzdvihnúť presvedčivo umelecky vystavaný úvodný výkon orchestra.
Podobne telesu svedčala aj živelná atmosféra prvej časti Koncertu pre dva klavíry a orchester Francisa Poulenca. V suverénnom výkone sólistiek Angeliny Kydory a Kristiny Borbatovej naplno vynikla ich obdivuhodná technická výbava i bezchybná súhra. Brilantné virtuózne pasáže prvej časti (Allegro ma non troppo) zarezonovali rovnako ako hypnotické repetitívne figúry a pôvabné kantilény nasledujúceho Larghetta. V záverečnej časti (Allegro molto) si obe klaviristky naplno vychutnali úseky pripomínajúce uvoľnenú jazzovú improvizáciu, na čo nadšené publikum zareagovalo búrlivým aplauzom.
Druhá polovica večera patrila klasikom hudby 19. storočia. V pôvabných Štyroch humoreskách, op. 89a Jeana Sibelia zažiaril mimoriadne disponovaný huslista Martin Pavlík, bývalý študent VŠMU pôsobiaci popri magisterskom štúdiu na JAMU aj na poste zástupcu koncertného majstra vo Filharmónii Brno. Bravúrne narábanie s rôznymi výrazovými polohami nástroja preukázal vo virtuóznych a figuratívnych pasážach i v úsekoch s ľudovou zvukovosťou. Orchester mu bol vyrovnaným partnerom – vyvážená súhra sa najvýraznejšie prejavila v tretej humoreske (Commodo), najmä v uchvacujúcom, takmer nečujnom pianissime.
Skúšku interpretačných kvalít telesa predstavovali Variácie na Haydnovu tému Johannesa Brahmsa. Ani v tejto neľahkej výzve sa orchester nenechal zahanbiť: z variácií vybudoval pútavý celok s konzistentným dramatickým oblúkom. Počnúc slávnostným úvodným chorálom až po najvypätejšie momenty, presvedčivo kreoval hudobné frázy a pracoval so širokou škálou dynamických stupňov. S oporou exaktného a čitateľného dirigentského gesta, na ktoré hráči pružne reagovali, sa jednotlivé sekcie orchestra bez problémov vyrovnali s úskaliami mnohovrstvovej hudobnej štruktúry. Hráči na dychových nástrojoch sa koncentrovali na čistú intonáciu i precízne spoločné tvarovanie melodických oblúkov.
Oživením i vrcholom večera bolo spoločné záverečné vystúpenie orchestra so Speváckym zborom VŠMU, ktorý sa pripravoval pod vedením zbormajstra Ladislava Kaprinaya. V skladbe Cantique de Jean Racin Gabriela Faurého. Oceniť treba predovšetkým vyrovnanosť všetkých hlasových skupín zboru, jediným negatívom interpretácie bola slabšia zrozumiteľnosť textu, čomu sa dalo čiastočne predísť aj uvedením francúzskeho originálu i jeho prekladu v bulletine.
Koncert študentov VŠMU prekonal očakávania – azda nebude prehnané tvrdiť, že išlo o jedno z najkvalitnejších školských podujatí za posledné roky. Flexibilný výkon orchestra i pôsobivé výstupy talentovaných sólistov potvrdili narastajúcu úroveň študentských umeleckých produkcií. To je viac než potešujúca správa.