Výzvy pre kultúru i krajinu

Od mája do 24. októbra tohto roku bola ministerskou kultúry v dočasnej vláde Ľudovíta Ódora. Počas jej mandátu ministerstvo schválilo Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu, zásadnú rámcovú víziu rozvoja kultúry do roku 2030. V rámci päťmesačného obdobia sa osobne zoznámila s fungovaním všetkých rezortných inštitúcií, navrhla prenastavenie ich rozpočtovania, mnohým zabezpečila navýšenie prostriedkov, vytvorila platformy pre široké odborné diskusie. SILVIA HRONCOVÁ za sebou zanecháva materiál Výzvy pre rezort kultúry – odporúčania ako ďalej. S precízne formulovanými argumentmi o potrebe a zmysle kultúry v dnešnej spoločnosti sa dá s ľahkosťou stotožniť a tento „manuál“ – podobne ako Stratégia –, má predpoklady osloviť reprezentácie naprieč politickým spektrom. Zaujímal nás pohľad bývalej ministerky na fungovanie zriaďovaných hudobných inštitúcií.

Ministerkou kultúry ste sa stali ako skúsená kultúrna manažérka a teatrologička. V našom hudobnom kontexte treba zdôrazniť najmä vaše skúsenosti s riadením operných súborov v Česku a SND, ktoré ako trojsúborové divadlo zahŕňa aj operný súbor. Prekvapilo vás niečo po nasvietení vám dobre známych obsahov a problémov novou, ministerskou optikou?

Vnímala som, že praktická skúsenosť z vedenia trojsúborových divadiel bola na pozícii ministerky kultúry mojou výhodou. Nielenže som spoznala reálne potreby a systém práce všetkých zložiek divadla, ale oveľa lepšie som vedela pochopiť, aké je dôležité dlhodobé plánovanie, dramaturgia, programová tvorba sezón, nastavenie obchodnej politiky a v prípade opery a baletu aj širší medzinárodný kontext. Rovnako za vzácnu skúsenosť som považovala Divadelný ústav, ktorý som viedla takmer sedem rokov. Získala som tam vedomosti o systéme práce v zbierkotvornej a pamäťovej inštitúcii, o budovaní zbierkových fondov a starostlivosti o ne, o výstavách, výskume, knižničnom fonde, o depozitároch, o  zahraničných partneroch a ich inštitúciách. A v neposlednom rade to bola dobrá skúsenosť o fungovaní príspevkovej organizácie a jej limitoch.

Zahraničná skúsenosť z vedenia opery pražského Národného divadla mi zas umožnila vnímať nielen svet opery v medzinárodnom spektre. Bonusom bola aj moja skúsenosť z občianskeho a súkromného sektora. Po príchode na čelo ministerstva som aj preto pociťovala výhodu v tom, že sa nemusím s mnohými témami dlho zoznamovať. Pretože na dlhé zoznamovanie s agendou ministerstva veľa času nebolo, môj mandát bol jasne časovo aj kompetenčne limitovaný. Ale prekvapenia boli. Na ministerstve som našla dobrý tím, ktorý pracuje kvalitne, ale potrebuje od vedenia počuť jasnú víziu, zrozumiteľné zadanie cieľov, odborný dialóg s externým prostredím. Potrebné návrhy zmien sme zmapovali pre nasledujúce vedenie rezortu širokou participáciou za 5 mesiacov v dokumente „Výzvy pre rezort kultúry“. Ale ak ma niečo veľmi prekvapilo, tak to je zdĺhavé riešenie mnohých dlhodobých problémov. Prekvapila ma aj uzavretosť ministerstva, ktoré by malo mať silnejšie postavenie v rámci rezortov. A, samozrejme, dlhodobé podfinancovanie kultúry ako takej a nesystémové nastavenie rozpočtov zriaďovaných organizácií.

Vaša 5-mesačná misia sa skončila odpočtom, ktorý novinárom predstavil aj piliere a štádium plnenia Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky, rámcovej vízie celej oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu do roku 2030. V súvislosti s organizáciami zriaďovanými ministerstvom kultúry sa ako jedna z hlavných téz v zmysle prežitia v budúcnosti uvádza potreba spolupracovať navzájom, ale i s nezriaďovanou kultúrou. Medzi zriaďovanými hudobnými inštitúciami však často absentuje plodná spolupráca – nevidíme napríklad pravidelné účinkovania orchestrov v koncertných sálach iných zriaďovaných inštitúcií, čo je dôležité pre hudobný život v regiónoch či zatraktívnenie, skvalitnenie práce samotných telies. Nefunguje „výmena“ orchestrov medzi Slovenskou filharmóniou a Štátnou filharmóniou Košice, ale ani medzi SOSR-om a SF. Spolupráci s nezriaďovanými subjektmi zase bráni komerčné prenajímanie sál v SF či v Slovenskom rozhlase...

Áno, spolupráca nie je ideálna a dôvodov je viac. Jednou z príčin je podfinancovanie kultúry. Nastavenie rozpočtov organizácií nedovoľuje dlhodobé plánovanie, finančné prostriedky často pokrývajú len bežné výdavky a na výmeny a hosťovania už veľa financií nezostáva. Ďalšou príčinou je slabšia komunikácia a koordinácia inštitúcií a podujatí. Tvoria sa síce mnohé registre a kalendáriá, ale nie je to systémové. Sama som bola svedkom toho, ako organizácie medzi sebou nekomunikujú – pri našich ministerských stretnutiach sa mnohí štatutári stretli po prvý raz. Rovnako je dôležitá intenzívnejšia komunikácia s predstaviteľmi samospráv a miest, aj tu sú značné rezervy. Ale vidím aj pozitívne príklady práve z času môjho pôsobenia na ministerstve. Viaceré hosťovania divadiel a hudobných telies prebiehali počas hudobných festivalov. Uvediem pár príkladov. Záverečný koncert hudobného festivalu v Piešťanoch uzatváral koncert Zem spieva v podaní Štátnej filharmónie z Košíc spoločne s Lúčnicou. V rámci tohtoročných Bratislavských hudobných slávností vystúpila Opera Národného divadla Košice s predvedením Szymanovského Kráľa Rogera. S týmto titulom hosťovali aj v Budapešti. Slovenská filharmónia účinkovala v Prahe pri príležitosti 105. výročia vzniku Československa. Baletné súbory z Bratislavy a Košíc nedávno hosťovali v Brne. Želám si, aby táto tradícia pokračovala, ideálne, samozrejme, recipročne. Z našich návrhov do budúcna vyplýva, že ak by bolo finančné plánovanie dlhodobejšie, príkladov spolupráce a reciprocity by mohlo byť omnoho viac.

Stratégia uvádza aj potrebu dostupnosti umenia, kultúry pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich ekonomický status. Nie je v rozpore s touto tézou výška vstupného v Slovenskej filharmónii a SND a údajný tlak ministerstva zvyšovať príjmy z výberu vstupného? V tejto súvislosti sa natíska aj otázka permanentného tlaku FPU na žiadateľov a prijímateľov podpôr smerom k výberu vstupného aj v malých lokalitách, kde to v prípade napr. koncertov klasickej hudby môže pôsobiť vyslovene demotivačne.

Dostupnosť kultúry a umenia je v dnešnej dobe zásadná. Kultivovanie a vzdelávanie obyvateľstva, tvorba a šírenie duchovných hodnôt posúva našu spoločnosť dopredu, vtedy je silnejšia, odolnejšia a otvorenejšia. Ale kultúra potrebuje financie. Aj zo zahraničných skúseností viem, že mnohé krajiny dotujú kultúru vyšším HDP ako my, ale majú aj vyššie príjmy, aj vyššiu finančnú efektivitu cestovného ruchu. Je prirodzené, že v cenotvorbe existuje kategorizácia s prihliadnutím na finančnú náročnosť produkcie. Inflácia priniesla zdražovanie, čo sa, samozrejme, dotýka všetkých segmentov života vrátane kultúrnych podujatí. Majú vyššie náklady na energie, na prevádzku. Ale aj pri cenotvorbe je dôležité prihliadať na dostupnosť pre všetky sociálne a vekové skupiny a to si myslím, že sa v kultúre deje.

Stratégia odporúča inštitúciám zmeniť rozpočtovanie: zahŕňať hlavné činnosti len do bežných transferov a do prioritných projektov uvádzať len nepravidelné, resp. jednorazové projekty. Prečo sa to doteraz nedialo?

Na dôvody doterajšieho nastavenia rozpočtov rezortných organizácií vám neviem odpovedať. Jedným z nich môže byť málo financií v rezorte. V návrhoch, ktoré sme zanechali v dokumente Výzvy pre rezort kultúry, navrhujeme od budúceho roka zmenu vo finančnom nastavení rezortných inštitúcií. Do bežného transferu navrhujeme zaradiť aj hlavné činnosti a v prioritných ponechať len tie, ktoré nie sú pravidelné, napr. Pražské Quadriennale, Bienále Benátky, ad hoc výročia a pod. A prioritné projekty, ako sú nové výstavy v galérii alebo nové premiéry v divadle, zaradiť do bežných nákladov. Túto ideu, ktorú sme preniesli aj do návrhu rozpočtu 2024–2026, privítali všetci štatutári. Takéto riešenie môže inštitúciám pomôcť dosiahnuť koncepčnejšie plánovanie.

Novinkou budúcich rokov je aj nastavenie kapitálových prostriedkov, ktoré v rezorte neboli dopredu určené. Od budúceho roka sú rozpísané, a to na prípravné práce súvisiace s čerpaním eurofondov pri rekonštrukcii národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu, ďalej na nákup a obnovu hudobných nástrojov, na akvizície zbierkových inštitúcií, na licencie a na havarijné stavy a nepredvídateľné situácie.

V odpočte sa uvádza ako splnené dofinancovanie hlavných činností v Národnom divadle Košice, BHS, ŠKO Žilina, Štátnej opere Banská Bystrica a Slovenskej filharmónii. Môžeme byť konkrétnejší a uviesť sumy, prípadne už spomínané prostriedky na účtoch inštitúcií?

Pre rok 2023 sú požiadavky inštitúcií aj podporných fondov vyriešené a uhradené. Národné divadlo Košice sme rozpočtovým opatrením dofinancovali čiastkou 1 mil. eur, BHS sumou 250 tis. eur, dofinancovali sme aj hosťovanie Štátnej filharmónie Košice v Paríži pri príležitosti 30. výročia Slovenskej republiky, aj Štátnu operu a ŠKO Žilina, prostriedky boli určené na umeleckú činnosť. Audiovizuálny fond dostal navyše 6 mil. eur a Fond na podporu umenia 3 mil. eur ako kompenzáciu následkov pandémie a inflácie pre dotované projekty. Dofinancované v tomto roku boli aj ďalšie rezortné inštitúcie.

V júli t. r. sa zmenilo financovanie Hudobného fondu. Pri existencii podpornej činnosti FPU a vydavateľskej činnosti rôznych iných subjektov sa otvára otázka zmyslu HF. Aký je váš názor na jeho súčasnosť a perspektívy?

Umelecké fondy (okrem hudobného aj Literárny fond a Fond výtvarných umení) sú témou, ktorú otvárala každá vládna garnitúra, ale bezvýsledne. Kým existovali koncesionárske poplatky, mali fondy časť príjmu z odštepu koncesií, po ich zrušení ostali z veľkej časti vo vzduchoprázdne. Zákonom o RTVS im od 1. 7. 2023 prináleží štátny príspevok, najvyšší podiel 45 % z neho pripadol Hudobnému fondu, a to ako nositeľovi licencií a notového materiálu väčšiny slovenských hudobných skladateľov. V tomto smere sme so všetkými fondmi nastavili nové pravidlá spolupráce a overili štátnu pomoc na Protimonopolnom úrade.

Verím, že Hudobný fond bude notový archív zveľaďovať, pri spracovaní notových materiálov a ich digitalizácii by bola riešením spolupráca s Hudobným centrom. Hudobný fond ako držiteľ práv môže posilniť a zvýšiť záujem o uvádzanie slovenských skladateľov v zahraničí. Mnohí naši skladatelia by si zaslúžili častejšie medzinárodné uvedenie. Tu vidím nové výzvy pre Hudobný fond. Fondy prišli zmenou zákona aj o odvody od príjemcov autorských odmien vo výške 2 % z hrubého príjmu. Ako sa zdobrovoľnenie príspevku do fondov prejaví na ich príjmoch, záleží na samotných tvorcoch a ich vnímaní poslania fondov ako samosprávnych organizácií existujúcich v prospech tvorcov.

Témou Stratégie sú aj tzv. merateľné ukazovatele v oblasti kultúry. Môžeme predstaviť príklady merateľnosti v oblasti hudobnej kultúry a priemyslu, resp. spôsob zberu údajov a ich spracovania?

Prílohou ročného rozpočtu každej inštitúcie v rezorte je kontrakt, ktorého súčasťou sú aj plánované aktivity, projekty, premiéry a pod. Okrem toho sú tam zahrnuté aj predpokladané príjmy a odhad výkonnosti. V hudobnej oblasti sú to divadlá a hudobné telesá. Merateľné ukazovatele v kontraktoch boli často formálne a nemali jednotnú metodiku. V našom návrhu je uvedená rovnaká metodika merateľných ukazovateľov pre všetky divadlá a hudobné telesá. Pri nastavení jednotnej metodiky sme porovnávali ukazovatele spomínaných inštitúcií v rokoch 2017–2023 a následne sme pripravili návrh na úpravy k zjednoteniu. Na základe jednotnej metodiky bude možné analyzovať a sledovať tendencie v návštevnosti, v príjmoch, vo výkonnosti a pod. Sú to dôležité podklady pre vecné sekcie a Inštitút kultúrnej politiky na ministerstve.

Stratégia poukazuje aj na dlhodobo poddimenzované finančné ohodnotenie pracovníkov v oblasti zriaďovanej kultúry. Môžete, vzhľadom na vaše skúsenosti, porovnať našu situáciu s Českom? Aký je tam stav a fáza prípadných riešení v oblasti hudby?

Finančné ohodnotenie je citlivá téma v každom segmente. Doteraz si spomínam na zložitú finančnú situáciu umelcov počas pandémie. Umelecké profesie u nás sú finančne nedocenené. Ak sa zameriam na hudobné telesá v rezorte kultúry, situácia je tak isto nepriaznivá, dokonca v SND a SF vzhľadom na legislatívu nemajú nárok ani na valorizáciu. V Česku je situácia o čosi lepšia, najmä v Českej filharmónii, ale aktuálne aj tam prebieha verejná diskusia ministerstva kultúry s odbormi a zamestnancami v kultúre. Iniciatíva „Nenechme kulturu utichnout“ požaduje v pripravovanom rozpočte roku 2024 zvýšenie miezd zamestnancov v kultúre a priblíženie sa aspoň k 1 % výdavkov na kultúru.

Azda doteraz najodďaľovanejším a veľmi potrebným riešením pre zriaďovanú i nezriaďovanú hudobnú kultúru je otázka sponzoringu. Váš odpočet uvádza ako splnenú realizáciu ideového zámeru sponzoringu v oblasti kultúry. Ten predpokladá prijatie zákona, ktorý bude naviazaný na novelizáciu zákona o dani z príjmov. Správnou motiváciou súkromných subjektov budú zrejme toľko spomínané daňové úľavy a posun v tejto oblasti teda nie je možný bez spolupráce s rezortom financií. Do akej miery máme za sebou zásadný krok v tejto oblasti? Ste optimistkou, pokiaľ ide o ďalšie (skoré) napredovanie?

Zo Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu 2030 sme sa venovali tým oblastiam, ktoré aktuálne považujeme v rámci zlepšenia podmienok v kultúre za najpodstatnejšie. Po zákone o sponzoringu sa u nás volá desiatky rokov, doteraz však nebol vypracovaný žiadny konkrétny návrh. Vďaka intenzívnej práci expertov sme sa dopracovali k vecnému návrhu, ktorý definuje prijímateľov, a to fyzické a právnické osoby, ako aj metodiku na tvorbu registra prijímateľov, spracovaná je aj zmluva o sponzoringu. Cieľom tohto zákona je zvýšenie miery súkromných finančných prostriedkov v kultúre a tým aj posilnenie diverzity zdrojov. Je dôležité, aby sa vytvorilo prostredie, v ktorom budú súkromné subjekty motivované investovať do kultúry. Materiál k tomuto zákonu bol predložený a akceptovaný aj na zasadnutí vlády Ľudovíta Ódora. Aká bude budúcnosť tohto zákona, v tejto chvíli neviem povedať, ale verím, že k jeho schváleniu raz príde, možno v strednodobom horizonte.

Ako ministerka ste sa v súvislosti so Stratégiou prihlásili ku kontinuite. Napokon, dokument začal vznikať r. 2021 počas funkčného obdobia vašej predchodkyne Natálie Milanovej, odvoláva sa na princíp nadstraníckosti a predpokladá svoje napĺňanie naprieč tromi volebnými obdobiami. Často sa ako dôvod našich neúspechov spomína neschopnosť myslieť za horizont volebného obdobia. Vy ste so svojím tímom dokázali myslieť kontinuitne, veríte, že sa túto víziu podarí udržať vo volebných obdobiach do r. 2030? Do akej miery je Stratégia záväzným dokumentom?

Stratégia bola prijatá vládou SR 12. 6. 2023 a jej implementácia v septembri. Sú to dokumenty, ktoré sú manuálom, ako kontinuálne pokračovať v zlepšení podmienok a skvalitnení infraštruktúry v oblasti kultúry. Kontinuita je dôležitá, na dokumentoch pracovali desiatky až stovky odborníkov nielen z oblasti kultúry. Ich hlas, vedomosti a odporúčania by sa mali rešpektovať. Dôležité je, akým obsahom sa bude stratégia ďalej napĺňať. Úzko je prepojená aj so vzdelávaním, preto sme symbolicky, v čase môjho mandátu, podpísali s vtedajším ministrom školstva Danielom Bútorom Memorandum o užšej spolupráci medzi ministerstvom kultúry a ministerstvom školstva. Dnes nám neostáva nič iné, len veriť, že kontinuita bude zachovaná a odborná, verejná diskusia bude pokračovať širokou, nadrezortnou a apolitickou participáciou.

Princíp dobre spravovanej kultúry ako súčasť krátkodobých cieľov, ktoré ste si vytýčili, prináša tézu jej verejného záujmu, teda, že dobre spravovaná kultúra je v prospech celej spoločnosti. Zároveň spomína zásadu otvorenosti, strategického plánovania budúcnosti, širokej diskutovateľnosti či predvídateľnosti zámerov a skladania účtov za ich neplnenie, čo vyžaduje verejnú kontrolu. Je naša spoločnosť na to pripravená? Veríme vo verejný záujem dobre spravovanej kultúry a sme ochotní a schopní jej zámery kontrolovať?

Verejný záujem je právne neurčitý pojem. V našom návrhu zákona o kultúre by mal byť verejný záujem úvodným článkom. Verejný záujem a dobre spravovaná spoločnosť sú prepojené nádoby. A ich hlavnými znakmi by mali byť verejné dobro, dostupnosť, participácia, rešpekt, odbornosť, inklúzia, solidarita, tolerancia, kreativita, rozmanitosť, profesionalita, sloboda, demokracia. Takéto spoločenské ciele sa napĺňajú práve vo sfére kultúry a umenia. Duchovné hodnoty posilňujú krajinu, je odolnejšia a silnejšia. Dnes je naša spoločnosť na rozhraní a verím, že dokážeme ubrániť spomínané hodnoty ako ciele verejného záujmu.

Kam vedú vaše pracovné cesty po odchode z ministerstva?

Moja misia na ministerstve bola krátka, ale intenzívna a inšpiratívna. Som za to vďačná. Plánujem pokračovať v rozbehnutých projektoch, vraciam sa k spolupráci s Európskym hlavným mestom kultúry Trenčín 2026 a do Správnej rady VŠMU. Špeciálne sa budem venovať rodinným projektom, ktoré som v týchto mesiacoch zanedbávala, a to dobudovaniu kina Edison Filmhub na Baštovej v Bratislave a v Starej škole v Kokave. A nevylučujem ani občiansku angažovanosť v platformách na realizáciu kultúrnej politiky. Na všetky projekty sa veľmi teším, obohatená novou skúsenosťou a vierou, že každá vízia, každá uskutočnená kultúrna aktivita nás posúva dopredu.