Trondheim, 6. júla

Polnočné slnko aj nekonečný výber paliet modrej farby… Nie je ľahké odísť od obrovského okna, ktoré v izbe pôsobí ako umelecké dielo.

Katedrála Nidarosdomen. Najsevernejšia gotická nádhera v Európe, inšpirovaná Anglickom, s koloritom škandinávskych vitráží, ktorých rozety, vypracované s mimoriadnou precíznosťou, vás uchvátia hneď pri vstupe. Všetko nadmieru pravidelné a hrdé. Ponáhľate sa k nej, lebo viete, že vás čaká niečo výnimočné, a keď sa pred vami objaví, máte pocit, že je tu pre vás len dnes, aj keď tu vládne svojou dôstojnosťou už takmer tisícročie…

V interiéri ma vítajú dva organy: 32-registrový nástroj Wagner z r. 1739, reštaurovaný prestížnou firmou Jürgen Ahrend v r. 1994, a 4-manuálový romantický organ Steinmayer z r. 1930 so 125 registrami, reštaurovaný firmou Kuhn. Neviem, kam sa pozrieť skôr, ale čo viac si môžem priať? Potrebujem čas… Zajtra je koncert a k dispozícii tri a pol hodiny, čo je neskutočne málo. „Vyjednávanie“ je zložité, vstup do katedrály komplikovaný. Viem to, podpísala som takú zmluvu. V deň koncertu dostanem „veľkoryso“ jednu hodinu na rozohranie. Program musel byť prispôsobený týmto podmienkam. Nie je to ideálne, ale som „tu“…

Prekvapenie prichádza, keď sa dozvedám, že musím zvládnuť tri bezpečnostné kódy, vypnúť všetky svetlá a po zabuchnutí dverí mám 60 sekúnd na to, aby som zapla alarm, inak sa môžem tešiť na rýchly príchod bezpečnostnej služby, čo nie je lacný špás. Pomôcť mi má rýchlokurz nórčiny. Toto všetko dokopy znamená, že mi na skúšku nakoniec zostanú len 3 hodiny.

Po vypnutí svetiel, hrdá na pár slov z technickej nórčiny, vyzúvam si organové topánky a rozbehnem sa po katedrále šťastná ako malé dieťa. Vonku krátko pred polnocou objímalo katedrálu jasné oranžové slnko…