ŠfK: Sasha Yankevich, Andrew van Oeyen
23. 11. 2023
Košice, Dom umenia
Štátna filharmónia Košice,
Sasha Yankevich, Andrew van Oeyen
Chopin – Sibelius
Po dlhom čase opäť vypredaný Dom umenia – zrejme vďaka Chopinovmu Klavírnemu koncertu f mol, ktorý v Košiciach musel znieť už veľmi dávno. Americko‑francúzsky klavirista Andrew van Oeyen ako sólista, za dirigentským pultom tridsiatnik ukrajinského pôvodu Sasha Yankevich, to je tandem, ktorý za účinnej podpory spoľahlivo muzicírujúcich štátnych filharmonikov priniesol v prvej polovici dôstojný až nezabudnuteľný zážitok.
Van Oyen sa ukázal ako naslovovzatý, autentický chopinovský hráč. Hral s veľkorysým rubatom, ale vyhol sa strojenosti alebo agogickému stereotypu a priam oplýval zvukovým hedonizmom. Jeho interpretácia bola plná fantázie a empatického precítenia, no bez náznaku neprimeranej sentimentality. Nenašiel som v jeho hre nič lacné, samoúčelne efektné alebo prvoplánovo virtuózne. Vďaka hebkému, mäkkému dotyku (a iste aj obidvom pedálom) sa často dostával do éterických výšin, v ktorých sa o to senzitívnejšie vynímali diferencovaná tónová kultúra a sugestívna spevnosť.
Klavirista ponúkol majstrovskú, intímnu klavírnu poéziu, raz melancholickú a roztúženú, raz iskrivo poskakujúcu (najmä v 3. časti) a skvelým partnerom mu v tejto nežne brilantnej „tónomaľbe“ bol košický filharmonický orchester pod Yankevichovým vedením.
Druhá polovica koncertu patrila už len dirigentovi a orchestru a, samozrejme, vynikajúcemu fínskemu tvorcovi Jeanovi Sibeliovi. Na program sa dostali dve výrazovo protichodné kompozície: populárna symfonická báseň Finlandia a Symfónia č. 7 C dur. Kým vo Finlandii počuť predovšetkým nadšenú národnú hrdosť a bezproblémovú pochodovú energiu, autorova posledná symfónia je skôr zádumčivo‑introvertná a určite nejde tak ľahko do ucha.
Pretlmočenie Finlandie bolo presvedčivé a vydarené, svietilo pozitívnymi a optimistickými farbami. Siedma symfónia je jednočasťová skladba bez príkrych kontrastov a prudkých zlomov v trvaní 22 minút, kde aj tempové zmeny sú striedme a plynulé. Dýcha z nej akási ponurá skepsa. Napriek tomu sa s ňou aktéri večera vysporiadali viac než dôstojne. Čo je veľmi dôležité, hudobnému toku nechýbal celistvý ťah a frázovaniu vehementná priamočiarosť. Tam, kde to bolo účelné, Yankevich pridal aj trocha hravosti či vtipu a prispel tak k diferencovanému, premyslenému a takmer strhujúcemu prednesu.