Robert Jindra, Alisa Kolosova, Corby Welch
12. 10. 2023
Košice, Dom umenia
Štátna filharmónia Košice
Robert Jindra, Alisa Kolosova, Corby Welch
Mahler
Nápad začať novú koncertnú sezónu Mahlerovou Piesňou o Zemi možno označiť za skvelý. V Košiciach sa táto veľkolepá symfonicko‑vokálna kompozícia ešte neuviedla, nuž prečo nie práve teraz, na otváracom koncerte 55. sezóny ŠfK? Hoci do Košíc celosvetová, už niekoľko desaťročí trvajúca mahlerovská renesancia ešte celkom nedorazila, o čom svedčilo nejedno prázdne miesto v hľadisku. Darmo, výchova obecenstva je dlhodobý a neľahký proces.
Pieseň o Zemi obsahuje šesť častí a trvá 65–70 minút. Vokálna zložka znie takmer neustále, s výnimkou obsiahlejšeho intermezza v poslednej časti Rozlúčka, ktorá trvá takmer toľko ako predchádzajúcich päť častí dovedna. Základom je starodávna čínska filozofická poézia a jej prebásnenie do nemčiny; v samotnej skladbe sa strieda atmosféra zmyselného opojenia vínom, jarou a krásou s obrazmi clivoty, osamelosti a rozlúčky v rôznych stupňoch ironického odstupu. Inštrumentácia síce predpokladá mohutný orchester, ktorý sa na pódium Domu umenia ešte ako‑tak zmestí, ale takmer nikdy neznie tutti – striedajú sa rôzne odtiene komorného zvuku.
A teraz k interpretácii. Robert Jindra opäť presvedčil, že bolo veľmi dobrou voľbou angažovať ho ako šéfdirigenta. Jeho naštudovanie vyhovelo aj najprísnejším kritériám. Zložité rytmické a harmonické štruktúry bolo počuť v priezračnej a udivujúcej presnosti; neostalo však pri čírom perfekcionizme, dirigent priviedol teleso k inšpiratívnemu, oduševnenému a emotívne sugestívnemu muzicírovaniu. Nezaregistroval som zo strany hráčov žiadne výrazné zaváhanie alebo falošný tón, naopak, treba pochváliť krásne prepracované sóla najmä drevených dychov, hoci som od hoboja očakával miestami plastickejšie frázovanie.
Myslím si, že dirigent bez zvyšku prenikol k výrazovej podstate diela a mahlerovské dimenzie hudobného myslenia si osvojili aj hudobníci. Treba zvlášť vyzdvihnúť tempové kontrasty medzi časťami i vnútri nich, napríklad rýchlejšia tretia časť, vďaka čomu sa poslucháči nikdy nenudili, a to ani v záverečnej Rozlúčke, ktorej vždy hrozí upadnutie do zúfalo depresívneho rozmeru.
Niekoľko slov k spevákom. Tenorista Corby Welch aj mezzosopranistka Alisa Kolosova preukázali vynikajúcu znalosť a deklamáciu nemeckého jazyka. Welch upútal zvučným, jadrným, pevným, hlasovým fondom a Kolosova lahodnou senzitivitou frázovania a intonácie. Obaja sa mimoriadne dôstojne zhostili svojej úlohy a zanechali dojem maximálnej empatie k mahlerovskému hudobno‑filozofickému svetu vrátane spoľahlivej komunikácie s orchestrom a dirigentom.
Poslucháči, to treba podčiarknuť, mali k dispozícii textovú predlohu skladby: nemecký originál a český preklad. (Hoci ma to trochu prekvapilo a nechcel som príliš pátrať po tom, či niekto preložil Pieseň o Zemi aj do slovenčiny…) Aj to prispelo k vydarenému začiatku novej filharmonickej sezóny v Košiciach.