Pracovať s ľudským hlasom treba premyslene
Osobnosť dirigenta si vyžaduje komplex zručností aj vlastností, od ktorých zásadne závisí výsledná podoba diela. Štúdium dirigovania zahŕňa, samozrejme, omnoho viac než len prácu na technike rúk či dokonalý prehľad v partitúre, pričom zborové dirigovanie má svoje vlastné špecifiká. O práci so študentmi zborového dirigovania na VŠMU sme sa rozprávali s mladou zbormajsterkou PETROU TORKOŠOVOU.
Ako to vyzerá na hodinách dirigovania? Prichádza študent už s naštudovanou partitúrou, alebo ju od začiatku analyzuje spolu s pedagógom?
Proces výučby dirigovania – orchestrálneho alebo zborového – sa začína individuálnym štúdiom partitúry; študenti čítajú text, hrajú partitúru na klavíri, rozoberajú ju harmonicky. Snažia sa podľa predpísaného označenia tempa, dynamiky a pod., odhaliť, aké sú možnosti diela. Potom nastupuje intenzívna práca pedagóga, ktorý študenta nasmeruje v rámci gesta.
Ako odborná asistentka prof. Blanky Juhaňákovej na VŠMU sa o dielach so študentmi veľa rozprávam, hľadáme spolu správny výraz, prispôsobujeme techniku dirigovania, aby bola zrozumiteľná pre teleso, ktoré bude dielo spievať alebo hrať. Nasleduje proces naštudovania diela s interpretmi, čo je pre študentov dirigovania tá najdôležitejšia časť. Osobnosť dirigenta modeluje dielo a zažíva dôležitý moment, keď’ sa teória pretavuje do praktického stvárňovania skladby. V tejto fáze sa môže najviac naučiť a pochopiť, zohľadňujúc pritom možnosti diela, telesa i seba samého. Musí aplikovať komplex zručností: v komunikácii byť vecný, odborný a ľudský, asertívny, mať absolútne jasnú predstavu o diele, dokonalý sluch, okamžite reagovať, zároveň byť aj vtipný, vedieť rôzne situácie odľahčiť, na druhej strane, musí vyžadovať maximum.
V čom sa odlišuje zborové dirigovanie od orchestrálneho?
Práca dirigenta‑zbormajstra je špecifická v tom, že musí byť aj dobrým hlasovým pedagógom, pracovať s ľudským hlasom premyslene, aby ho nevysilil. Ak nejaké miesto intonačne stále klesá, zbormajster musí vedieť, prečo sa to deje. Či je to vec únavy, zlej práce s dychom, alebo je to technický problém a musí ho vedieť na mieste vyriešiť.
Zborový dirigent by mal byť odborníkom vo všetkých oblastiach hudby – často dirigujeme vokálno‑inštrumentálne diela, musíme ovládať aj party orchestra, vedieť čítať vo všetkých kľúčoch… Zbormajster by mal vedieť, že forte v sakrálnej skladbe je iné ako forte v skladbe s ľudovým motívom alebo v skladbe profánnej. Všetci študenti zborového dirigovania na Katedre skladby a dirigovania VŠMU majú možnosť nielen spievať v rôznych zboroch, čiže vidieť prácu zbormajstra aj z opačnej strany, ale so zbormi aj spolupracovať. Pedagógovia im otvárajú možnosti v rôznych telesách na Slovensku alebo vo Viedni, kde môžu chodiť na náčuvy aj na koncerty. Všetko sú to zbory, ktoré majú za sebou bohaté skúsenosti (napr. miešaný zbor Lúčnica, Apollo, Technik STU, Nitria, Singakademie a i.). Často s týmito telesami študenti pracujú aj pri svojich záverečných skúškach bakalárskeho, magisterského či doktorandského štúdia.
Je možnosť práce so živým telesom v rámci štúdia na VŠMU dostatočná?
Vedela by som si predstaviť aj intenzívnejšiu podporu študentov‑zbormajstrov v tomto smere. Donedávna neexistoval žiaden školský zbor, ktorý by nám bol k dispozícii. Na prijímacom pohovore, alebo aj záverečných skúškach dirigovali absolventi fiktívnych spevákov do vzduchu za pomoci korepetítora, ktorý zvuk zboru nahrádzal. Dnes už síce existuje dobrý školský zbor, ale len v rámci operného štúdia a stále nie je schopný poskytnúť študentom zborového dirigovania potrebnú pomoc. Možno to chce len čas. Preto škola pravidelne spolupracuje s externými zbormi.
Uplynulý semester bol však z hľadiska profesijného rozvoja študentov zborového dirigovania na VŠMU obzvlášť výnimočný, pretože sa podarilo nadviazať veľmi dôležitú spoluprácu so Slovenským filharmonickým zborom. Študenti mali po prvýkrát možnosť pracovať s profesionálnym telesom, čo ich nesmierne obohatilo a výrazne posunulo vpred. Štúdium síce sprostredkúva teoretické poznatky o práci s amatérskym a profesionálnym telesom, no kľúčové je, čo potom prinesie prax. Traja budúci zbormajstri absolvovali štyri skúšky so SFZ, generálku a verejný koncert. Skúšky prebiehali v prítomnosti ich pedagógov ktorí proces koučovali – prof. Blanky Juhaňákovej (v mojom zastúpení ako odborného asistenta) a doc. Milana Kolenu.
Momenty, ktoré vzniknú pri práci s telesom, akým je Slovenský filharmonický zbor, sa nedajú nasimulovať v triede pred zrkadlom či dirigovaním korepetítora alebo nahrávky. Ani práca s amatérskymi zbormi neprináša taký posun ako práve práca s profesionálnym telesom.
Ako si študenti poradili s takýmto „hodením do vody“?
Vznikli situácie, keď na miestach, kde si bol študent istý, že technicky vedie gestom teleso dobre, väčšia časť zboru nenastúpila. Musel promptne reagovať, hľadať príčiny, odhaľovať súvislosti a prinášať riešenia. Dirigent najskôr študuje skladbu so zborom, sediac za klavírom, ktorý mu je v mnohom, napríklad v pokynoch ladenia, nápomocný. Dirigovať zbor spoza klavíra si vyžaduje úplne iné gesto, ako keď už je skladba „nahodená“ a dirigent sa postaví za dirigentský pult pred teleso. Úplne sa mení postavenie rúk aj frázovanie, čo sa tiež dá naučiť len v reálnom prostredí, so živým zborom. Vniesť do diela myšlienku, ťah, vytvoriť gradácie, pracovať so striedavým dychom tak, aby „nepadla“ intonácia či fráza – to sú skúsenosti, ktoré mali naši študenti možnosť zažiť práve vďaka tomuto projektu.
Ich práca vyvrcholila úspešným koncertom 19. 5. 2023 v Slovenskej filharmónii. V prvej polovici sa dnes už bývalý zbormajster Jozef Chabroň lúčil so zborom výberom z Brucknerových Motet a Romancami z Pampelišek Bohuslava Martinů a v druhej polovici dostali príležitosť dirigovať filharmonický zbor traja študenti VŠMU. Gabriela Vizváry Vávrová sa zhostila diela O magnum mysterium Mortena Lauridsena, Yelizaveta Yanko dirigovala Missu Brevis Zdeňka Lukáša a od toho istého skladateľa uviedol Peter Rezník dielo Pocta tvůrcům. Pre pedagógov bolo potešením sledovať, ako sa skúsenosťou s profesionálnym telesom menila práca mladých dirigentov na pódiu a menil sa aj zvuk zboru v jednotlivých dielach.
Bude spolupráca VŠMU so SFZ pokračovať?
Bol to pilotný projekt, ale už sa intenzívne pracuje na jeho pokračovaní. Takýchto skúseností by potrebovali naši študenti zborového i orchestrálneho dirigovania viac, aby mali reálny kontakt s profesionálnymi telesami, pretože možnosť spolupráce s nimi nielen motivuje, ale najmä podporuje ich profesionálny a osobnostný rast. V neposlednom rade by tak získali – popri práci s amatérskymi telesami – kvalitnejšie vzdelanie.
Petra Torkošová (1983) študovala hru na klavíri na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave (Karol Toperczer) a zborové dirigovanie na VŠMU (Blanka Juhaňáková). Založila a viedla detský zbor Gorazdík, od r. 2013 vedie zbor Technik STU, je externou členkou zboru Singakademie vo Viedni a v rámci svojho doktoradnského štúdia aktuálne pedagogicky pôsobí ako odborná asistentka na Katedre skladby a dirigovania na VŠMU.