Max Reger, ďakujeme…
Ach, Max Reger, Vy idealista nemeckej postromantiky, veľkosti, pokračovateľ bachovskej tradície. Komponovali ste rýchlo, boli ste, medzi inými dôležitými miestami, profesorom kompozície na Kráľovskej akadémii v Mníchove či Kapelmajstrom v Hofkapelle v Meiningene. Vážili si Vás priatelia: Busoni, Strauss, Schönberg, ani Hindemith na vás nedal dopustiť.
Čo všetko som o Vás počula: „Ber si za príklad túto študentku, už hrá Regera“ (moje prvé roky
z košického konzervatória) „Hrá veľkého Regera, ten/tá to iste vyhrá.“ (súťaže z mojej mladosti) „Naozaj to chcete hrať? Je to nejasné, komplikované, je to choucroute allemande – nemecká kapusta.“ (moji profesori na Conservatoire National Supérieur de Paris)
Všetky tieto frázy, myšlienky, upozornenia na Regera ma sprevádzali počas štúdií a všetky postupne prestali platiť. Už hráme Regera aj v Paríži a nemusíme byť technicky naj, ak si k tomu vôbec chceme sadnúť. Priznajme si, máme Regera radi. Ale rozumieme mu? Pochopili sme jeho význam? Neprešportovali sme ho v minulých dekádach?
Napríklad v tempe. Zaujímavé je, že na otázku tempa existuje množstvo historických citátov z rôznych zdrojov a najznámejší pochádza z úst samotného skladateľa: „Mladý muž, nehraj moje veci príliš rýchlo, hraj to všetko jasne a pokojne, aj keď je to v mojej mysli rýchlejšie.“ (Máj 1910 pri príležitosti festivalu Dortmund‑Reger organistovi Gerardovi Bunkovi)
Organista Karl Straube bol najdôležitejšou interpretačnou referenciou počas života Maxa Regera. Premiéroval takmer všetky jeho zásadné diela a s Regerom bol dlhé roky v priamom a priateľskom kontakte. Spolupráca týchto dvoch osobností viedla k tomu, že Reger reagoval na početné Straubeho návrhy zmien v jeho dielach.
Straube bol jedným z najvýznamnejších podporovateľov Maxa Regera v nemeckom hudobnom živote a skladateľ za svoj úspech vďačí najmä Straubeho práci. Po Straubeho smrti sa zdá, že mnohé dôležité parametre jeho hry boli zabudnuté a vyvinula sa interpretačná prax, ktorá sa snažila mylným spôsobom veriť notám. Po skončení Straubeho éry sa Regerova organová tvorba premenila na skúšobné kamene organovej virtuozity.
Otázka rýchlosti tempa sa v tomto kontexte ukázala ako obzvlášť citlivá. Regerove metronomické údaje, brané doslovne, sú vo väčšine prípadov technicky nedosiahnuteľné a vedú k absurdným hudobným výsledkom. Pneumatické traktúry nemecko‑romantických nástrojov (Walcker, Sauer, Furtwängler & Hammer atď.) so svojimi pomalými reakčnými časmi tento aspekt umocňujú, rovnako ako doznievajúca kostolná akustika. Rýchly harmonický rytmus a chromatika vďaka tomu pôsobia zahmlene.
Mal trvalý vplyv na novú viedenskú školu: v 20. rokoch bol jedným z najhranejších súdobých skladateľov v nemecky hovoriacich krajinách. Notoriété Maxa Regera dnes vyviera predovšetkým z jeho organovej tvorby, čo však zatieňuje aj jeho ostatnú vokálnu, symfonickú a komornú tvorbu, ktorá dosahuje mimoriadnu hĺbku a rafinovanosť. Kým niektorí v ňom vidia viac‑menej priameho potomka Bachovho organového umenia, iní ho považujú za kľúčovú postavu sekularizácie tohto nástroja. Dovolím si tvrdiť, že je pre organistov veľmi dôležité, aby počúvali práve jeho orchestrálnu tvorbu, ktorá je cestou k pochopeniu jeho reči a k jasnej interpretácii.
Max Reger odišiel mladý, mal len 43 rokov. V tomto roku si pripomíname 150. výročie jeho narodenia. Vielen Dank für Alles, lieber Max.
Regerovský výber Moniky Melcovej:
Max Reger: 12 Stücke op. 59: Nr. 9 Benedictus (St. Martin, Freiburg)
Maria Wiegenlied (Max Reger) (Genia Kuhmeier)
Max Reger – Phantasie und Fuge über B-A-C-H (op. 46) im Kölner Dom
Reger: Mozart-Variationen ∙ hr-Sinfonieorchester ∙ Peter Eötvös