MARTINŮ
J. Špaček, M. Sekera, Symfonický orchester Českého rozhlasu, P. Popelka
Supraphon 2023
Bohuslav Martinů je ojedinelým zjavom vo vývoji hudby 20. storočia a akýkoľvek titul s jeho tvorbou je sviatkom hudby. Vydavateľstvo Supraphon robí v tomto smere maximum a poskytuje spotrebiteľom priestor na vychutnávanie „nebezpečne nákazlivej“ hudby, ktorá ponúka viac než brilantné diela. Produktivita a flexibilita tohto skladateľa ho možno spája so Stravinským, Hindemithom či inými nadpriemerne výkonnými autormi zložitého obdobia.
Narodil sa v Poličke, v malej izbičke v kostolnej veži; jeho dušu od malička sýtila magická atmosféra krásneho regionálneho chrámu. Malebná príroda Českomoravskej vrchoviny takisto formovala jeho myseľ. Ako žiak nijako nevynikal; skôr naopak – bol plachým, submisívnym chlapcom. Ale už ako päťročný to skúšal s otcovými husľami. Cítil, že tade povedie jeho cesta, a nemýlil sa. Stal sa členom Českej filharmónie a naštartoval oslnivú hudobnícku kariéru. Kostolná veža, nádherná príroda, emočná plnokrvnosť prepojená na technickú suverenitu boli sprievodnými duchovnými atribútmi tvorby českého skladateľa v akomkoľvek z množstva štýlových období, ktorými sa nechal spontánne ovplyvniť.
Postsmetanovské vlastenectvo, Claude Debussy, parížske škandály prvej tretiny 20. storočia, jazzový ošiaľ, nadšený obdiv klasikov, mimoriadne vyvinutý zmysel pre divadlo, náruživosť symfonika, úprimné vlastenectvo a útrapy spojené s celoživotným azylom – to sú výrazné míľniky na ceste Bohuslava Martinů ku Koncertu pre husle, klavír a orchester a k Husľovej sonáte č. 3. Ambiciózny introvert Martinů podal na vrchole svojej kariéry prekrásne svedectvá o stave svojho duchovného sveta počas a tesne po prekonaní krízy, akou napriek oslnivým úspechom prechádzal v čase vojnového azylu v Spojených štátoch amerických.
Koncertantné a symfonické diela písal Martinů väčšinou na objednávku. Koncert pre husle, klavír a orchester (1953) dedikoval manželom Sylvii a Bennovi Rabinofovcom – hudobníkom najvyšších kvalít. Dvojica českých sólistov svojím výkonom na CD v ničom nezaostáva za údajne oslnivými výkonmi amerických manželov. Koncert je mimoriadne náročný z hľadiska technických dispozícií sólistov, no je ešte náročnejší z hľadiska ich mentálnej výzbroje.
Dvojkoncerty tohto typu sú v zásade repertoárovou raritou (čo je vzhľadom na popularitu žánru husľovej sonáty pomerne prekvapujúce). Dvojica Špaček–Sekera v kooperácii s vynikajúcim dirigentom Petrom Popelkom a Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu suverénne revitalizovali obchádzaný opus. Kultivovaný, občas až subtílny štýl Josefa Špačka je v dynamickom vzťahu k maskulínnejšiemu, robustnejšiemu interpretačnému konceptu Miroslava Sekeru. Dialóg je usadený v šťavnatom orchestrálnom prostredí organizovanom skvelým Petrom Popelkom.
Sonáta pre husle a klavír č. 3 vznikla v r. 1944 a v porovnaní s dvomi predchádzajúcimi sonátami je dielom celkom odlišným. Čosi z hravého Martinů predchádzajúcich období je stále v hre, v zásade je však štvorčasťové dielo akousi komornou „symfóniou“. Je známa posadnutosť Bohuslava Martinů symfonickým žánrom počas pobytu v USA (šesť ojedinelých titulov) a čosi z tejto symfonickej výzvy skladateľ implantoval aj do náročného komorného opusu. Dvojica Špaček–Sekera suverénne vystihla fasádu aj tajné duchovné zákutia diela a zážitok je mimoriadne silný.
Dramaturgiu naozaj vydareného CD dotvára Päť krátkych skladieb – dielo ladené spomínanou hravosťou a šarmom Martinů z 30. rokov 20. storočia. V koncepte CD pôsobí pätica krehkých, sviežich skladieb ako pôsobivý prídavok. Špaček a Sekera sú opäť vynikajúci.