Konzerthaus Viedeň: Sol Gabetta - Harding

23. 10. 2023

Viedeň, Konzerthaus

Orchestre Philharmonique de Radio France

Daniel Harding, Sol Gabetta

Ravel – Lalo – Debussy

Viedenský Konzerthaus prináša svetovú interpretačnú úroveň len hodinu cesty autom z Bratislavy. Pre tých, ktorí si pamätajú zatvorené hranice, je návšteva viedenských koncertov zároveň jedným z neustále sa sprítomňujúcich výdobytkov života v demokracii a v otvorenej Európe. Už slávnostné otvorenie aktuálnej sezóny doslova vyrážalo dych – orchester a zbor divadla La Scala s Riccardom Chaillym premenili papierovo exhibičný program z Verdiho operných zborov a orchestrálnych čísiel na delikátny zážitok. Chaillyho koncept a majstrovstvo orchestra a zboru transformovali notoricky známe čísla, v sluchovej pamäti uložené často ako už skarikované melódie, na vznešenú „absolútnu“ hudbu, emancipovanú od pódiovej akcie. Navyše, poslucháč si celý čas mohol byť istý, že je v danom okamihu svedkom referenčnej interpretácie.

Podobne referenčne bol nastavený aj októbrový koncert Orchestre Philharmonique de Radio France, ktorého program znel v tónoch zvislej trikolóry. Žiaľ, zo zdravotných dôvodov preobsadený dirigentský post (Mikka Francka nahradil Daniel Harding) priniesol aj zmenu programu a skladbu pre nás neznámej francúzskej autorky Mélanie Bonisovej (1858–1937) nahradilo Prelúdium k Faunovmu popoludniu jej spolužiaka Debussyho, čo narušilo pôvodne inšpiratívny koncept striedania známych francúzskych diel s raritnými. Zmena však nenarušila celkovo výnimočný zážitok z prejavu parížskeho rozhlasového telesa, v ktorom vzhľadom na program excelovali vo famóznych výkonoch najmä drevá z dychovej sekcie. A nad záskokom dirigenta Hardingovho formátu by bolo, samozrejme, hriechom nariekať.

K vrcholom koncertu, ktorý otvorila efektná Ravelova kratšia orchestrálka Alborada del gracioso, patrilo zaradenie a realizácia raritného violončelového koncertu od Édouarda Lala, skladateľa, ktorý sa do veľkého sólistického repertoáru dostal husľovou Španielskou symfóniou. Argentínčanka Sol Gabetta, miláčik viedenského publika, v jeho violončelovom Koncerte d mol dokonale prehodnotila stále zažitý hedonistický prístup k efektnému romantickému koncertu.

Okázalo spomalené vibrata a veľké glissandá striedali nekompromisne rovné tóny, relativizujúc sladkosť kantilén a miestami prechádzajúc až do jemnej irónie, no bez prekročenia hraníc dobrého vkusu. Tí, čo zažili jej komorný projekt s Patriciou Kopatchinskou uvedený r. 2021 aj v Konzerthause, museli nachádzať styčné plochy s názormi excentrickej huslistky. Treba však povedať, že Sol Gabetta, na rozdiel od Kopatchinskej, nikdy nejde za hranu estetického tónu, jej naturalizmus a experimentovanie majú jasné hranice, bez zvukových „kazov“, čo ju predsa len bezpečnejšie drží v interpretačnom mainstreame.

Gabetta je technicky sebaistá a fenomenálna v technike pravej ruky. Skvostné výmeny smykov jej umožňujú hrať nekonečne dlhé frázy, vďaka čomu v pomalej časti Lalovho koncertu predviedla fascinujúce divadlo opojného akoby nekončiaceho sa pohupovania na vodnej hladine. A tak sme si nakoniec užili aj tú omamnú sladkosť kantilény…