Editoriál 03/24
Koľko odborných škôl je málo a koľko veľa? Otázka, ktorá sa
stáva pálčivou a ktorú si aj v Hudobnom živote kladieme už nejaký
ten rok. Vyprovokovaní stretnutiami s manažérmi profesionálnych
orchestrov, ktorí sa na konkurzoch nestačia čudovať
nad úrovňou uchádzačov o pracovné miesta. Do začiatku 90.
rokov malo Slovensko desaťročia tri konzervatóriá, o ktoré bola
medzi nadanou mládežou doslova bitka, a na jedinú vysokú
školu v krajine sa dostávala elita s profesionálnymi pódiovými
ambíciami. Dnes ponúka odborné hudobné vzdelanie štrnásť
konzervatórií, no tento systém nedokáže generovať kvalitný
hudobnícky materiál ani pre orchestre v regiónoch. A problém
úrovne konzervatórií sa, logicky, prelieva aj do vysokých škôl...
Kde sa stala chyba? Prečo v dobe, keď záujem nadaných detí
(a ich rodičov) o umelecké odbory klesá, stúpa počet škôl, ktoré
lovia v týchto vodách? Stačí, ak sú konzervatóriá len liahňou
ďalších a ďalších učiteľov ZUŠ-iek? Ktoré sú – povedzme si to
na rovinu –, v chudobnejších regiónoch miestami pracovnej a finančnej
stability a ktoré následne posielajú dorast opäť späť do
systému 14 konzervatórií... Je verejným tajomstvom, že nadaní
študenti sú skôr výnimkami v tomto zvláštnom systéme, že tí, čo
si to môžu dovoliť, si pre konzervatoriálne vzdelanie vyberajú
zahraničné školy, o tých vysokých ani nehovoriac. Písať o probléme
je, pochopiteľne, pichaním do osieho hniezda, pretože 14
konzervatórií už vygenerovalo veľa pracovných miest. Naše
hudobné odborné školstvo už dávno stratilo punc výberovosti,
exkluzívnosti a elitnosti a vydalo sa na cestu predstierania. Kedy
sa zrúti táto „pyramída“, nevedno, a ťažko sa chápe, prečo ju
štát podporuje.
O to viac si vážime, že o tejto téme prehovoril riaditeľ jedného
z konzervatórií, organista Marek Vrábel. Jeho slová nielen
tnú do živého, ale aj ponúkajú riešenia. Zároveň je rozhovor
s ním pootvorením dverí do zákulisia jediného cirkevného
konzervatória u nás.
Zarmútil nás odchod profesora Ladislava Burlasa, ktorý
v slovenskom hudobnom živote zanechal unikátnu viac než
70-ročnú stopu aktívnej práce v oblasti muzikológie, pedagogiky
a kvalitnej skladateľskej tvorby. Česť jeho pamiatke.
V našom kontexte ponúka ojedinelú príležitosť zoznámiť
sa s tvorbou barda litovskej hudby 20. storočia Broniusa Kutavičiusa
text skladateľa Adriána Demoča o skladbe Posledné
pohanské obrady.
Tešíme sa z dvojice textov o výnimočnom slovenskom jazzovom
gitaristovi Andreasovi Váradym, ktorého predstavujeme
v reflexii jeho nedávneho bratislavského koncertu i v analýze
jeho skladby. Jazzová rubrika pokračuje aj so zaujímavým seriálom
o jazzovej gitare, kde jednotlivé etapy jej vývoja prezentujú
aktívni hráči.
Pripomíname, že naše texty nájdete už aj v online verzii
Hudobného života na hudobnyzivot.sk. Ešte stále zdarma.