Bronius Kutavičius: From Madrigal to Aleatoric Composition/Violin and Viola Works, 1962–2012

Bronius Kutavičius: From Madrigal to Aleatoric Composition

Violin and Viola Works, 1962–2012

M. Paľa, K. Paľová

Pavlik Records 2023

Bronius Kutavičius (1932–2021) sa už počas života stal doslova kultovou osobnosťou litovskej hudby a kultúry. Podarilo sa mu to najmä vďaka cyklu „pohanských oratórií“ zo 70. a 80. rokov minulého storočia, umelecky pôsobivým obrazom z litovskej histórie. Jeho oratórium Posledné pohanské obrady získalo prvé miesto v ankete o najdôležitejšiu domácu kompozíciu 20. storočia a stalo sa doslova manifestom miestneho minimalizmu.

Album Milana a Kataríny Paľovcov je akýmsi sprievodcom Kutavičiusovou hudobnou cestou od jej počiatku k zrelej tvorbe – rozpoznateľnej, použijúc klišé, „už po prvom tóne“. Milovníka Kutavičiusovej tvorby, ktorá je zameraná skôr na svojrázne vokálno-inštrumentálne diela často evokujúce akúsi hudobnú archeológiu, možno prekvapí, že ide o komornú hudbu pre sláčikové nástroje, no dokazuje to šírku autorovho kompozičného záberu.

Spomínaná cesta vývinu autora k vlastnej hudobnej reči prezentovaná skladbami na tomto albume sa veľmi nelíši od cesty mnohých umelcov z východnej Európy. Štartovným bodom je prokofievovská estetika (študentská, no vyzretá Sonáta pre husle a klavír, 1962), pokračuje cez výdobytky 60. rokov (aleatorika, koláž či voľný serializmus v skladbách Sonáta pre violu a klavír z r. 1969 a Crescendo z r. 1971), k polyštylistike, až po estetiku „novej jednoduchosti“ či redukcionizmu.

Sedemčasťovú skladbu Od madrigalu k aleatorike môžeme považovať za výnimku zo sveta „absolútnej hudby“ ostatných skladieb. Kompozícia sprevádza poslucháča vybranými medzníkmi vo vývoji klasickej hudby (madrigal, barokové variácie, romantická pieseň, dodekafónia a ď.). Podobný evolučný príbeh použil Kutavičius aj v oratóriu Z kameňa Jatvingov, kde sa hudobníci dostávajú od akéhosi hudobného praveku až do obdobia ľudovej piesne.

Kutavičiusov minimalizmus vychádza z prastarej „protominimalistickej“ tradície, z litovských piesní zvaných sutartinés. Výnimkou je kompozícia Perpetuum mobile (1979), kde by sme túto inšpiráciu hľadali len s veľkým úsilím a ktorá má určite bližšie k ostrejšej a disonantnejšej „európskej verzii“ minimalizmu, napríklad hudbe L. Andriessena. Skladba je vystavaná na ôsmich jednotaktových energických motívoch a každý motív sa opakuje o takt dlhšie než predchádzajúci. Motív 1 sa teda zahrá len raz, motív 2 sa hrá dva razy, takže zaberá dva takty a ď. Forma skladby je založená na prísnom aditívnom akumulatívnom princípe (čísla označujú jednotlivé motívy): 1, 2-1, 3-2-1, 4-3-2-1 a ď., až pokým nezaznejú všetky motívy. Celý proces sa následne začne odznovu, celkovo zaznie dvaapolkrát: počas tretieho opakovania procesu sa skladba náhle utne zhruba v jeho polovici (pri štvrtom motíve). Zápis hudby vynikajúco vystihuje procesuálnu mikroformu diela a napomáha hudobníkom pochopiť mechanický charakter skladby. (Časť partitúry je použitá na obale CD.)

Rhythmus – Arhythmus (1993) je, podobne ako predchádzajúca Perpetuum mobile, pôvodne napísaná pre violončelo a klavír a upravená Milanom Paľom pre husle a klavír. Formálne členenie je o niečo zložitejšie, hoci dve základné polohy sú naznačené samotným názvom. Andante e ritorno II (2012) použitím zmenšených septakordov a častým použitím ostinát v rýchlejších pasážach vzdialene evokuje nielen Kutavičiusove Posledné pohanské obrady, ale aj hudbu J. S. Bacha. Použitie zvukového „pásu“ (pedálovej zádrže na tóne cis¹) od polovice skladby je príjemne nečakaným prvkom.

Vysoká interpretačná úroveň a energický vklad Milana Paľu a Kataríny Paľovej sú pre mnohých takou samozrejmosťou, že sa, žiaľ, občas až zabúda, že máme príležitosť počúvať repertoár na úrovni svetových špičiek. Každá fráza či tón sú interpretované jasne a čisto, s veľkým sústredením a jasným zámerom. Týka sa to skladieb všetkých tvorivých období prezentovaných na albume, čo je pri takom širokom estetickom zábere naozaj pozoruhodné. Je až neuveriteľné, ako sa v ich prípade snúbi kvalita s kvantitou a dokážu spracovať toľko rôznej hudby v takej vysokej kvalite, a doslova naplno!

Grafická podoba albumu je tiež, ako sme si už pri albumoch Pavlik Records navykli, vynikajúca – na pohľad i na dotyk. Fantastická je aj zvuková kvalita nahrávky, miera dozvuku a hlasitosti nástrojov je skvelo vyvážená. Zostáva mi už len dúfať, že sa výnimočné nahrávky týchto umelcov budú tešiť zaslúženej pozornosti a z ocenení. Ja osobne som z nových nahrávok Milana a Kataríny nadšený.