BHS: B’Rock Orchestra - Jacobs - Frang
4. 10. 2023
Bratislava, Reduta
B’Rock Orchestra
René Jacobs,
Vilde Frang
BHS, Schubert – Mendelssohn
Ťahákmi večera boli jednoznačne mená René Jacobs a Vilde Frang. Oceňovaný kontratenorista, dirigent, vedec a pedagóg sa v Redute postavil pred renomované belgické teleso B’Rock Orchestra. Ako názov orchestra naznačuje, ich hlavnou doménou je historicky poučená interpretácia predovšetkým barokovej hudby. Na koncerte však zazneli diela od Franza Schuberta a Felixa Mendelssohna Bartholdyho – v súlade s už nie tak čerstvým trendom historicky poučenej interpretácie aj hudby obdobia romantizmu.
Ako prvá rozoznela klenbu koncertnej siene Schubertova Symfónia č. 7 h mol „Nedokončená“. Plný, jasný zvuk a aktívna komunikácia medzi členmi orchestra svedčili o tom, že pred publikum nastúpilo jedinečné teleso s inteligentnými a vnímavými hudobníkmi. O to viac zamrzelo, že na mnohých miestach zostali tieto spomenuté prednosti nevyužité.
Dirigent René Jacobs má za sebou na poli historicky poučenej interpretácie ohromné zásluhy a tohtoročná spolupráca s B’Rock Orchestra nie je ich prvou. No roky pozornosti venovanej hudobným obdobiam predchádzajúcich Schubertovi a Mendelssohnovi presiakli do interpretácie ich diel zrejme až príliš. Romantická fráza je náročná na mnohé detaily a nuansy, ktoré práve hra na starých nástrojoch dokáže lepšie odkryť. Teraz však zostali nepovšimnuté a klenutie fráz často nedotiahnuté. Možno bolo zámerom odstránenie vrstiev patetických nánosov, ale ani „civilnejšie“ poňatie Schubertovej hudby nemusí predsa znamenať, že frázu nedodýchame.
O niečo väčšej pozornosti sa frázovaniu dostalo v Mendelssohnovom Koncerte pre husle e mol op. 64, a to najmä vďaka tomu, že iniciatívu v ťahu prebrala nórska sólistka Vilde Frang. Svojím mäkkým, spevným, no zároveň jasným a nekompromisným tónom a nesmierne pozitívnym vyžarovaním strhla na svoju stranu celý orchester, o jej fantastických technických dispozíciách ani nehovoriac. Hoci jej snaha o dospievanie a dodýchanie melodických línií bola viackrát vyrušená neproporčným vpádom dirigenta, ani to jej neubralo z koncentrácie. Obdivuhodná bola aj jej komunikácia s členmi orchestra, miestami vytvárali dojem skôr ansámblového hrania. Publikum si tak mohlo naplno vychutnať význam výrazu inteligentní hudobníci a pred prestávkou ich ocenilo vytrvalým aplauzom.
Druhú polovicu večera vyplnila Mendelssohnova Symfónia č. 5 D dur „Reformačná“. Orchester ohúril plným zvukom a presnou intonáciou, za extra zmienku stojí najmä fantastický sólistický výkon prvej flautistky a celej dychovej sekcie. To, že im dielo štýlovo sedelo asi najviac z celej dramaturgie, bolo počuť najmä na fúgach a v chorálových častiach. Napriek tomu sa nemožno zbaviť dojmu, že na originálny prístup k dielam romantizmu ich nestačí „len“ zahrať na starých nástrojoch. Alebo inak – ak sa môže hrať stará hudba na nových nástrojoch štýlovo primerane k ich technickým a zvukovým možnostiam, nie je dôvod, aby bola romantická hudba oslobodená od svojich typických atribútov, keď sa hrá na nástrojoch z predošlých období.