Astor Piazzolla
Pavlik Records 2023
Nové Trio Patkolo v zložení husle/spev, kontrabas a klavír je ústrednou postavou piazzollovského titulu z vydavateľstva Pavlik Records. Medzinárodná kontrabasová hviezda Roman Patkoló ako jeden z najmladších pedagógov v Európe vyučoval na Hochschule für Musik und Theater v Mníchove a momentálne pôsobí na Hochschule für Musik v Bazileji vo Švajčiarsku. Huslistkou a zároveň speváčkou tria je Anabela Patkoló, študentka VŠMU v Bratislave, ktorá má za sebou už viacero ocenení na súťažiach doma aj v zahraničí. Klaviristka Anikó Patkoló je členkou komorných zoskupení na Slovensku a v Rakúsku.
Monotematická dramaturgia albumu je rozdelená na dve časti. V prvej zaznieva cyklus Štyri ročné obdobia v Buenos Aires v interpretácii Trio Patkolo. Druhú časť tvoria iné Piazzollove diela v podaní dvoch členiek tria s prizvanými hosťami: kontrabasistom Robertom Vizvárim a gitaristkou Miriam Rodriguez Brüllovou.
Cyklus Las Cuatro Estaciones Porteñas vznikol pre Piazzollov súbor Quinteto Tango Nuevo v obsadení bandoneón, husle, klavír, elektrická gitara a kontrabas. Na CD sú tieto skladby interpretované v úprave pre klavír, husle a kontrabas Josého Bragata.
Po energickom úvode prvej skladby Verano Porteño (Leto) nás trio vtiahne do veľmi precítenej melancholickej a výborne vyspievanej melodickej časti. Máme možnosť sledovať vyvážený dialóg medzi všetkými nástrojmi, hĺbavým kontrabasom, spevnými husľami a neustále presným, metrum udávajúcim klavírom. V Otono Porteño (Jeseň) vyniká sólový part kontrabasu, v ktorom Roman Patkoló potvrdzuje dokonalé zvládnutie nástroja. Precítenú plačlivú melódiu stvárňuje jemným vibratom. Melodické žezlo preberajú po rýchlych rytmických častiach husle, kde Anabela Patkoló drží krok so staršími kolegami. S ľahkosťou zvláda melodické zvraty, ozdoby, aj jemne vyvierajúce tóny, ktoré v dunivých hĺbkach podopiera kontrabas.
V tretej skladbe Invierno Porteño (Zima) získava viac priestoru klavír, ktorý nás prenáša dielom v krištáľovo čistých a jasných tónoch. V poslednej, jarnej časti cyklu (Primavera Porteña) interpretom trochu dochádza invencia, v energických miestach by sa hodilo viac dravosti či výraznejších akcentov, ktorých práve u Piazzollu nemôže byť nikdy dosť.
Nasledujúce dve skladby (La Muerte del Ángel a Milonga del Ángel) sú klavírnymi sólovkami s vrúcne prespievanými pasážami. Interpreti zaradili do dramaturgie aj druhú časť cyklu Histoire du tango – II. Café 1930, ktorou nás v delikátnych zvukových nuansách sprevádza gitara v duu s husľami. Záverečnú Yo soy Maria, áriu z Piazzollovej prvej tango opery, interpreti poňali skôr lyrickejšie, pričom by jej svedčilo o niečo rýchlejšie tempo. Skladba je však nabitá veľkou emóciou, drámou, podčiarknutá zamatovým hlasom speváčky a perfektnou súhrou hráčov.